Terapeutické využitie a farmakologické účinky drieňa

Drieň (Cornus mas L.) z čeľade Cornaceace rastie divoko v niektorých častiach Ázie a Európy. Plod drieňa sa používa v čínskej bylinnej medicíne a je známy svojimi tonizujúcimi, analgetickými a diuretickými aktivitami. Jeho výťažky sa v Európe používajú aj na kozmetické účely, ktoré nahrádzajú syntetické adstringentné látky a pôsobia priaznivo na ľudskú pleť. Drieň sa používa na prípravu nápojov v Európe a tiež na liečbu porúch spojených s diabetom v Ázii. Zrelé šarlátovo červené ovocie má kyslú chuť a obsahuje predovšetkým antokyaníny, flavonoidy a je bohaté na antioxidanty, ktoré majú protizápalové účinky. Čerstvé plody obsahujú dvakrát viac kyseliny askorbovej (vitamín C) než pomaranče. Z niekoľkých vybraných genotypov drieňa boli preskúmané celkové antokyaníny (ANT), antioxidačná kapacita, kyselina askorbová, celkové fenoly a celkové flavnoidy. Nedávne štúdie ukázali, že plody drieňa obsahujú päť ANT látok a že tri hlavné z nich sú kyanidín 3-O-rutinozid, 3-O-glukozid pelargonidínu a 3-O-glukozid cyanidínu.

Kardiovaskulárne účinky

Drieň (Cornus mas) je liečivá rastlina, ktorá obsahuje zložky flavonoidov a vysoký podiel antioxidantov s protizápalovými účinkami. Štúdia ukázala, že konzumácia plodov drieňa môže byť užitočná u pacientov s hypercholesterolémiou kvôli antioxidačným a protizápalovým aktivitám rastlín. Ateroskleróza, ktorá je koncovým štádiom postupného ukladania lipidov v dolnej časti endotelu krvných ciev, je hlavnou príčinou úmrtnosti a chorobnosti u ľudí. Prášok z plodov drieňa v kombinácii s lovastatínom významne znížil hladiny fibrinogénu v porovnaní so skupinou s vysokou hladinou cholesterolu (hypercholesterolémia). Navyše prášok z plodov drieňa môže znížiť hladinu fibrinogénu viac ako lovastatín. Výsledky ukázali, že konzumácia drieňa môže byť užitočná u aterosklerotických pacientov kvôli jeho redukčnému pôsobeniu na fibrinogén. Rôzne fytoterapeutické produkty pochádzajúce zo záhrady zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia a prevencii chorôb, ako sú kardiovaskulárne choroby, zápaly, rakoviny a poruchy súvisiace so starnutím. V mnohých knihách sa uvádzajú antioxidačné účinky, ako sú vazoprotektívne, protizápalové, antikarcinogénne, antiobezitívne, a antidiabetické účinky. Z plodov drieňa sa vyrába populárna lokálna drienkovica, ktorá má tiež významné terapeutické a antireumatické účinky či na priamy konzum, alebo na vonkajšie použitie.

Endokrinné účinky

Skúmanie bunkových línií a klinické štúdiá na ľuďoch naznačujú, že antokyaníny vykazujú antidiabetické vlastnosti a znížujú hladinu glukózy v krvi zlepšením inzulínovej rezistencie, ochranou β-buniek, zvýšením vylučovania inzulínu a znižovaním trávenia cukrov v tenkom čreve. Štúdia ukázala, že ursolová kyselina (UA) prítomná v rastline vyvoláva v podmienkach in vitro senzibilizujúci účinok ako aktivátor inzulínového receptora a efektívne znižuje hladinu glukózy v krvi. UA zvýšila hladinu glykogénu v pečeni v porovnaní s kontrolnou skupinou s diabetes. Záverom štúdie dokazujú, že UA môže zohrávať hlavnú úlohu v diabete mellitus prostredníctvom zníženia hyperglykémie, hyperlipidémie, produkcie glukózy v pečeni a prítoku glukózy cez polyolovú dráhu. UA môže byť užitočná pri prevencii problémov s diabetes tým, že zlepší polyolovú dráhu rovnako ako metabolizmus lipidov a že môže fungovať ako potenciálny modulátor produkcie pečeňovej glukózy a regulátor glykoneogenézy (tvorba glykogénu z iných látok ako z cukrov - tukov, bielkovín) v pečeni a obličkách. Ďalšie údaje ukazujú, že ANT a UA z plodov drieňa majú biologické aktivity, ktoré zlepšujú určité metabolické parametre súvisiace s diétami, s vysokým obsahom nasýtených tukov a obezity.

Účinky na tráviaci systém

Plod drieňa obsahuje značné množstvo antokyanínov (ANT). Je zrejmé, že ANT majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Používa sa tiež na liečbu hnačiek. V roku 1996 jedna štúdia ukázala, že plody drieňa majú hepatoprotektívnu aktivitu (ochrana pečene). Okrem toho v roku 2003 objavili výskumníci gastroprotektívnu (ochrana tráviaceho systému) a hypolipidemickú aktivitu rastliny.

Účinky na imunitný systém

Ovocie z drieňa podporuje funkcie pečene a obličiek. Tiež sa uvádza, že má antihistaminické, antibakteriálne, antimikrobiálne, antialergické a antimalarické účinky. Dôležitá štúdia ukázala že okrem vymenovaných má aj imunoregulačné účinky. Protizápalový účinok drieňa je dobre známy po celom svete. Plod drieňa sa tiež používa na liečbu gastrointestinálnych porúch a hnačiek. Drieň sa môže považovať za významný výživový doplnok. Šťava z plodov drieňa obsahuje: vápnik (Ca), draslík (K), sodík (Na), zinok (Zn), železo (Fe), mangán (Mn), meď (Cu). Obsahuje vysoké hladiny vápnika, dosahujúce 10-násobne vyššiu hladinu (323 mg / l) než iné šťavy (14-77 mg / l). Tieto údaje ukazujú, že šťavy z drieňa sú bohaté na rôzne základné prvky a môžu byť považované za nevyhnutné minerálne doplnky výživy.

Životné systémy

Ursolová kyselina (UA) prítomná v drieni signifikantne znížila plazmatickú koncentráciu celkového cholesterolu, voľných mastných kyselín a triglyceridov, zatiaľ čo regulovala koncentráciu triglyceridov v pečeni. Jedna štúdia v roku 2001 ukázala protinádorové funkcie drieňa. Zistilo sa, že hlavnými zlúčeninami v listoch drieňa sú kyselina ellagická a galová ktoré vykazujú protirakovinovú aktivitu. Okrem toho je antioxidačná charakteristika tiež spoločná pre polyfenoly poskytujúce ochranu buniek prostredníctvom zachytávania voľných radikálov. U extraktov z drieňov Cornus mas a Cornus monogyna boli pozorované potenciálne účinky na obnovu buniek poškodených pôsobením rádioaktívneho žiarenia ako: -znížený výskyt mikronukleotidov vyvolaných žiarením -znížené hladiny produktov lipidovej peroxidácie -dvojnásobne zvýšená apoptóza (čiže programovaná bunková smrť - mechanizmus slúžiaci k eliminácii nepotrebných či poškodených buniek) Oba extrakty postupne spomaľovali bunkovú proliferáciu, čo umožňovalo viac času na opravu DNA. Plody drieňa sú tiež jednou z hlavných zložiek mnohých antidiabetických rastlinných prípravkov v ázijských krajinách.

Zdroj: Journal of pharmaceutical and biomedical sciences