Najlepšie odrody zemolezu z Bakčara

Posted by Miroslav Gavalec 20.01.2017 0 Comment(s) Šľachtenie nových odrôd,

Kamčatská čučoriedka Vostorg

 

Bakčarská šľachtiteľská stanica obhospodaruje najväčšiu plantáž zemolezu (Lonicera caerulea) na Sibíri. Zaberá plochu viac ako 40 hektárov lokalizovaných v severnej oblasti regiónu Tomsk. Väčšinu tejto plochy tvoria selekčné sady a pozemky na ktorých je sústredený genetický materiál pre porovnávacie štúdie. Za celú tú dobu práce so zemolezom, bolo vykonané nespočetné množstvo krížení, vysadených a posúdených viac ako 40 000 hybridných semenáčov.

 

Začiatky šľachtiteľskej práce siahajú do roku 1964, keď pracovníci stanice I.K.Gidzjuk na Kamčatke a Z.P.Žolobová v Západnej Sibíri zozbierali semená divých foriem zemolezu. Po ich výseve sa ukázalo sa že spomedzi všetkých, len poddruhy Lonicera Kamtschatica, Lonicera Turczaninowii a Lonicera Altaica poskytovali pri vzájomnej hybridizácii relevantné výsledky. Teda hybridné formy s veľkými až veľmi veľkými plodmi, chutnými, bez horkej príchuti, ktoré pri dozretí nepadajú na zem. Odolné voči suchu, primerane úrodné a vhodné pre prípadný mechanizovaný zber.


Dnes tvorí genofond 13 500 sadeníc, zbierka obsahuje 60 odrôd a na pozemkoch porovnávacích štúdií je ďalších 172 odrôd. Na veľkovýrobné pestovanie a mechanizovaný zber sa skúša 22 vybraných odrôd z miestnej selekcie. Na správanie sa zemolezov v tejto oblasti sa skúša ďalších 21 odrôd z iných častí Sibíri.


Šľachtitelia z Bakčara vytvorili 16 pôvodných odrôd zemolezu, na 11 odrôd získali autorské certifikáty a patenty na vlastnícke právo. Do štátneho odrodového registra bolo postupne zapísaných 13 odrôd: Tomička a Bakčarskaja v r. 1987, Vasjuganskaja v r. 1990, Kamčadalka v r. 1993, Narymskaja, Pamjati Gidzjuka a Roksana v r. 2000. Odrody Bakčarskij Velikan, Parabeľskaja, Čulymskaja, Siľginka, Sibirjačka, Gordosť Bakčara boli zapísané v období rokov 2002 až 2006. V štátnych odrodových skúškach sa v súčasnosti testujú odrody poslednej generácie, Bakčarskaja Jubilejnaja, Doč Velikana a Jugana. V roku 2012 boli do štátnych odrodových skúšok prijaté dve nové odrody - Streževčanka a Vostorg a ďalšie sú už pripravené.
Nové odrody boli postupne úspešne otestované v chladných regiónoch Novosibirsk, Altaj, Krasnojarsk, Burjatsko, Amur, Tjumen a urýchlene sa začalo s ich množením. V roku 2012 už tvoril podiel nových odrôd ako Bakčarskij Velikan, Sibirjačka, Gordosť Bakčara, z celkového počtu predaných sadeníc až 90%.

 

Pre získanie vysokých výnosov týchto skorých plodov je potrebné sa oboznámiť s niektorými vlastnosťami zemolezu


Zemolez je krík dorastajúci do výšky až 1,5-2.0 metra. V regióne Tomsk dozrievjú plody od druhej polovici júna až do začiatku júla. Plodiť začína na 2-3 rok po výsadbe, do plnej rodivosti vstúpi na 5-6 rok po výsadbe, kedy dosahuje úroda z 1 kríka viac než 1 kg plodov. Tieto rastliny sa vyznačujú vysokou mrazuvzdornosťou, kvety vydržia jarné mrazy až -8oC. Zemolez rastie a plodí na jednom mieste po dobu 20-30 rokov.

Kvety zemolezu sú obojpohlavné, ale nie sú samoopelivé, preto vyžadujú pre opelenie prítomnosť aspoň jednej ďalšej rastliny zemolezu inej odrody. Ak zasadíte niekoľko rastlín rovnakej odrody, rastliny na jar bohato zakvitnú, ale úroda bude nízka. Preto, čím vyšší je počet odrôd v jednej záhrade, tým vyššia bude úroda. Dobrí opeľovači sú včely ale v čase nepriaznivého počasia sú jediným opeľovačom čmeliaky.
Pri výbere miesta v záhrade si uvedomte, že zemolez, hoci je nenáročný na pôdu, rastie zle na ťažkých ílovitých a na ľahkých piesočnatých pôdach. Toleruje rôzne rozmedzie pôdneho pH, to znamená že mu vyhovuje aj kyslá aj zásaditá pôdna reakcia. Dobre rastie a plodí na svetlých stanovištiach chránených pred vetrom. V tieni a polotieni sa bobule čiastočne zmenšujú. Ale pozor, ak pestujete zemolez v oblasti kde sa vyskytujú vysoké letné teploty, je vyslovene nutné aby bol zemolez v čase poludnia ukrytý v tieni stromu, plotu a pod.  Je nevhodné zemolezy vysádzať do spádových údolí, jám, kde sa hromadí studený vzduch a stagnuje vlhkosť, alebo na miesta s vysokou spodnou vodou. Zemolez vyslovene neznáša dlhšie zamokrenie a záplavy spôsobené jarnými povodňami. V období sucha mu zase prospeje závlaha, najmä v období intenzívneho rastu letorastov.

 

Výsadba zemolezu


Pred výsadbou zbavte pôdu trvácich burín. Na jeseň pôdu prekopte a zapravte organické hnojivo (hnoj, humus, kompost, rašelina) v množstve 8 - 10 kg/m2. Pri nedostatku organických hnojív ich pridajte priamo do výsadbovej jamy. Zemolez sa vysádza v spone 2,5 × 1,5 m. Myslite na to, že v dospelosti dorastie do výšky 1,5 až 2 metre a v priemere dosiahne šírku 2 až 2,5 metra. Vyhĺbte jamu o šírke 30-40cm a hĺbke 25-30cm. Časť vykopanej zeme zmiešajte s hnojivom a vysypte na dno jamy. Pri výsadbe dbajte na to, aby bol koreňový krčok na úrovni pôdy, alebo 3 cm pod ňou. Pôdu okolo sadenice utlačte, navrch nasypte kôrový mulč, rašelinu, alebo kompost na výšku 1-2 cm. V prvých troch rokoch po výsadbe nehnojte, rastlina čerpá hnojivo z pôdy, ktoré ste jej dodali pri výsadbe.


Hnojenie


Od tretieho roku začnite rastliny 3 x do roka prihojovať organickými a minerálnymi hnojívami. Prvý krát počas roka prihnojte dusíkatými hnojivami na začiatku vegetácie, v druhej polovici marca. Toto hnojenie slúži k posilneniu rastu výhonov a vytvoreniu silnej listovej plochy. Na 1 m2 do kruhu okolo rastliny vpravte do pôdy 20 g močoviny alebo 30 g dusičnanu amónneho. Druhé letné hnojenie vykonajte po zbere úrody na začiatku júna v kombinácii so skyprením pôdy okolo kríkov. Toto hnojenie ovplyvňuje zvýšenie počtu kvetných pukov. Obzvlášť účinné je kvapalné hnojivo s použitím hnojovice v pomere 1:4, v množstve 10 l na jeden krík. Môžete použiť aj fosforečnan amónny, alebo NPK v množstve 25 - 30 g na jeden krík. Na zvýšenie otužilosti rastlín a lepší rast a vývoj koreňového systému vykonajte tretie jesenné hnojenie. Na 1 m2 do kruhu okolo rastliny vpravte plytko do hornej časti pôdy 15 g dvojitého superfosfátu a draselnej soli. Takéto hnojenia potrebujú aj dospelé kríky zemolezu v plnej rodivosti najmenej raz za 2-3 roky.


Zvyšok starostlivosti o rastliny je včasné odstraňovanie buriny a okopávanie kríkov do hĺbky 5 - 8 cm, v priebehu vegetácie.