Centrum výskytu prirodzených populácií drieňa je v Malej Ázii a na Balkáne. Jedná sa o starú kultúrnu rastlinu a je možné, že na našom území nie je úplne pôvodná. Je to teplomilná a suchomilná drevina, rastúca prevažne na kamenistých, plytkých a vysychavých pôdach a na zásaditých podkladoch.
Červené plody drieňa sa nazývajú drienky. Majú trpkú sladkokyslú chuť a veľký obsah vitamínu C. Záhradkármi sú využívané ako ovocie, na výrobu zaváranín, sirupov, kompótov, džemov. V minulosti sa využívali ako liečivo pri tráviacich poruchách. Z tvrdého dreva drieňa sa vyrábali tkacie člnky. Zo semien sa pražila náhrada kávy. V ľudovom liečiteľstve sa používajú plody, listy, ale najmä kôra. Z plodov sa vyrába slovenský adaptogén, drienkovica.
Drieň vyžaduje ľahkú a teplú, neutrálnu alebo zásaditú pôdu. Nechávajú sa rásť voľne, bez výchovného rezu ako voľne rastúci ker. Kultivary sa očkujú na semenáč. Dosahujú výšku 2 - 3 m. Drieň má hodnotu aj ako okrasný ker, nápadný je predovšetkým skorým marcovým kvitnutím a koncom leta jasne sfarbenými plodmi.
