Mandľa (Amygdalus communis) LAURANNE

Naozajstná špecialita, kvitne neskoro a navyše je samoopelivá-autokompatibilná. Je aj dobrým opeľovačom odrody Ferragnès, s ktorou má rovnaký termín kvitnutia. Programom šľachtenia samoopelivých mandlí sa začala zaoberať francúcska INRA v roku 1970 s použitím divej mandle (Prunus webbii) ako genetického zdroja autokompatibility.

Kríženie: Ferragnès x Tuonto, Francúzsko (INRA) 1989. Do praxe uvedená v roku 1991.
Vzrast: strom rastie stredne silno, dorastá do výšky 4 - 5 m
Požiadavky na stanovište: slnečné, darí sa jej na suchých, priepustných a prevzdušnených pôdach
Kvety: samoopelivá odroda, kvitne neskoro v polovici marca, neskôr než staršie odrody mandlí. Svetloružové kvety sú veľmi dekoratívne.
Opeľovač: veľkou výhodou je samoopelivosť, inak by opelenie včelami v prípade nepriaznivého počasia v období kvitnutia mohlo byť problematické
Plody: veľké jadrá s príjemnou lahodnou chuťou. Podiel jadra predstavuje 35-40%. Čiastočnou chybou je výskyt dvojitých jadier (3-10%).
Doba dozrievania: koniec septembra až začiatok októbra. Zber je možný "na zeleno" v júli pre okamžitý konzum, alebo v septembri v plnej zrelosti na sušenie.
Úrodnosť: strom nastupuje skoro do plodnosti, úroda je pravidelná a vysoká
Odolnosť voči mrazu: –15°C