Pistácia pravá (Pistacia vera) PETERS

Odolná samčia odroda pistácie, známa tým, že efektívne opeľuje pistáciu Kerman a niekoľko ďalších samičích odrôd. Uprednostňuje dobre priepustné piesočnato-hlinité, vápencové pôdy. Pistáciovému stromu sa darí obzvlášť dobre v kontinentálnom stredomorskom podnebí s dlhými, suchými, horúcimi letami a suchými, pomerne chladnými zimami.

Pôvod: samčia odroda pistácie pochádzajúca z Iránu
Podpník: UCB1 (Pistacia atlantica x Pistacia integerrima), získaný výsevom semien, odolný hybrid vyšľachtený na University of California Berkeley. Hoci je menej tolerantný ako iné podpníky voči stresu spôsobenému suchom, chladom a zasolenosťou pôdy, je cenený ako podpník pistácií kvôli svojej odolnosti voči Verticilium dahliae. Tento hybridný druh pistácie sa doteraz považuje za najspoľahlivejší zdroj rezistencie voči pôdnym patogénom.
Vzrast: silný. Strom má vzpriamený habitus a môže dosiahnuť výšku 5 až 6 m a šírku 3 až 3,5 m. Lístie je opadavé. Celkovo vyžaduje rovnaké pestovateľské podmienky ako iné stredomorské ovocné stromy.
Kvitnutie: vynikajúci opeľovač pre samičiu odrodu Kerman. Pistácia Peters má iba samčie kvety a neprodukuje plody. Kvitne pomerne v mladom veku, okolo 4 rokov. Jeho kvitnutie, ktoré trvá 3 týždne medzi aprílom a májom, vo svojej pestovateľskej zóne väčšinou uniká mrazom a prekrýva sa s kvitnutím rôznych samičích odrôd. Hojný peľ je prenášaný vetrom. Pre zabezpečenie uspokojivého opelenia je dôležité pri výsadbe pistácií určiť prevládajúci smer vetra. Opeľovač, samčí strom by mal byť vysadený pred samičím pistáciovým stromom, otočený smerom k prevládajúcemu vetru, aby sa peľ preniesol na samičie kvetenstvo. Jedna rastlina Peters opelí 5 až 8 samičích rastlín.
Odolnosť voči chorobám: spoľahlivá odolnosť voči škodcom a hubovým chorobám, počas vegetačného obdobia nie je potrebná chemická ochrana
Odolnosť voči mrazu: dospelý strom je mrazuvzdorný do -15°C (USDA zóna 7b). Mladé rastliny musia byť počas prvých dvoch zím chránené pred mrazom.
Výsadba a starostlivosť: pistáciový strom by mal byť vždy vysadený na slnečnom a vzdušnom stanovišti. Vyžaduje hlbokú, priepustnú, piesočnato-hlinitú, neutrálnu až zásaditú pôdu. Pre zabezpečenie dobrého štartu je dôležité zasadiť rastlinu do hlboko prekyprenej pôdy, aby sa mohla rýchlejšie prekoreniť a od výsadby až do prvých dvoch letných období ju výdatne, ale zriedkavo zalievať. Mladé rastliny potrebujú oporu aby bezpečne rástli a pevne sa ukotvili v pôde. Počas vegetačného obdobia sa odporúča pridávať draslík a horčík a koncom zimy aplikovať organické hnojivá. Rez pistácie nie je povinný, pretože ho horšie znáša a zle sa hojí. Ľahký rez je však možné vykonať raz ročne v januári až februári. Odumreté drevo sa odstraňuje na konci zimy.

Divo rastúca Pistacia vera pochádza zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. V týchto hornatých, drsných a suchých oblastiach, ktoré sú v lete veľmi horúce a v zime studené a suché, prežíva vo forme riedkych zvyškových lesov, takzvaných lesostepí. Pestovanie pistácií siaha približne 4000 rokov do minulosti. Zo severnej časti dnešného Iraku sa pod vplyvom Rimanov rozšírilo do všetkých stredomorských oblastí. Tento strom, symbol stredomorskej civilizácie, sa opäť dostáva do centra pozornosti popri mandľovníku, olivovníku a granátovníku. Jeho nízke nároky na vodu, ako aj vysoká pridaná hodnota, priťahujú pozornosť agronómov a poľnohospodárov, ktorí ho vzhľadom na klimatické zmeny vidia ako strom budúcnosti. Pistácia pravá patrí do čeľade Anacardiaceae (obličkovcovité), rovnako ako mangovník a Obličkovec západný - kešu strom.