Pistácia pravá (Pistacia vera) KERMAN

Najrozšírenejšia odroda pistácií, cenená pre svoju odolnosť a úrodnosť. Táto selekcia produkuje veľké, okrúhle a chutné plody so zelenými semenami, ktoré sa bežne konzumujú čerstvé alebo pražené. Uprednostňuje dobre priepustné piesočnato-hlinité, vápencové pôdy. Pistáciovému stromu sa darí obzvlášť dobre v kontinentálnom stredomorskom podnebí s dlhými, suchými, horúcimi letami a suchými, pomerne chladnými zimami. Pistácie, podobne ako vlašské orechy a mandle, sú olejnaté semená bohaté na lipidy, komplexné sacharidy, bielkoviny, vitamíny B, K a E. Obsahujú tiež mangán, fosfor a horčík.

Pôvod: samičia odroda pistácie pochádzajúca z Iránu
Podpník: UCB1 (Pistacia atlantica x Pistacia integerrima), odolný hybrid vyšľachtený na University of California Berkeley. Hoci je menej tolerantný ako iné podpníky voči stresu spôsobenému suchom, chladom a zasolenosťou pôdy, je cenený ako podpník pistácií kvôli svojej odolnosti voči Verticilium dahliae. Tento hybridný druh pistácie sa doteraz považuje za najspoľahlivejší zdroj rezistencie voči pôdnym patogénom.
Vzrast: slabý. Pistáciový strom môže dosiahnuť výšku 4 až 6 m a šírku 3 až 5 m. Samičie pistácie majú mierne previsnutý habitus, samčie stromy sú vzpriamené. Lístie je opadavé. Celkovo vyžaduje rovnaké pestovateľské podmienky ako iné stredomorské ovocné stromy.
Kvitnutie: je to dvojdomý strom, čo znamená, že existujú samičie a samčie rastliny. Vrcholíkovité (cymózne) súkvetia kvitnú hojne v polovici apríla. Samičie súkvetia sú veľké, mierne voľné a súkvetia u samčích stromov sú husté. Pistácia Kerman má iba samičie kvety. Na tvorbu plodov je potrebné opelenie samčou odrodou Peters. Na vyvolanie kvitnutia je potrebné dostatočne dlhé chladné obdobie. Peľ je prenášaný vetrom. Pre zabezpečenie uspokojivého opelenia je dôležité pri výsadbe pistácií určiť prevládajúci smer vetra. Jedna samčia rastlina opelí 4 až 7 samičích rastlín.
Plody: strom vytvára veľké trsy okrúhlych, veľkých plodov s priemerom 2 cm. Dužinatá, živicovo voňajúca šupka sa po úplnom dozretí sfarbí do žiarivo červena. Pod aromatickou a výrazne sfarbenou šupkou sa nachádza veľké, zelené, výživné a chutné semeno, ktorého jedlé jadro je chránené belavou škrupinou, ktorá po dozretí stvrdne a prasknutím sa otvorí.
Chuť: sladká
Doba dozrievania: plody dozrievajú koncom augusta až začiatkom septembra. Strom prináša prvú úrodu vo veku 5 až 6 rokov.
Úrodnosť: vysoko úrodná odroda. Táto odroda je menej náchylná na striedavé plodenie.
Odolnosť voči chorobám: spoľahlivá odolnosť voči škodcom a hubovým chorobám, počas vegetačného obdobia nie je potrebná chemická ochrana
Odolnosť voči mrazu: dospelý strom je mrazuvzdorný do -15°C (USDA zóna 7b). Mladé rastliny musia byť počas prvých dvoch zím chránené pred mrazom.
Výsadba a starostlivosť: pistáciový strom by mal byť vždy vysadený na slnečnom a vzdušnom stanovišti. Vyžaduje hlbokú, priepustnú, piesočnato-hlinitú, neutrálnu až zásaditú pôdu. Pre zabezpečenie dobrého štartu je dôležité zasadiť rastlinu do hlboko prekyprenej pôdy, aby sa mohla rýchlejšie prekoreniť a od výsadby až do prvých dvoch letných období ju výdatne, ale zriedkavo zalievať. Mladé rastliny potrebujú oporu aby bezpečne rástli a pevne sa ukotvili v pôde. Samičí pistáciový strom je opelivý vetrom. Je nevyhnutné vysadiť opeľovača, samčí strom, smerom k prevládajúcemu vetru, aby sa jeho peľ dostal do kvetenstva samičieho stromu. Je tiež potrebné vybrať kompatibilného opeľovača, ktorý bude kvitnúť synchronizovane so samičími rastlinami. Počas vegetačného obdobia sa odporúča pridávať draslík a horčík a koncom zimy aplikovať organické hnojivá. Rez pistácie nie je povinný, pretože ho horšie znáša a zle sa hojí. Ľahký rez je však možné vykonať raz ročne v januári až februári. Odumreté drevo sa odstraňuje na konci zimy.

Divo rastúca Pistacia vera pochádza zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. V týchto hornatých, drsných a suchých oblastiach, ktoré sú v lete veľmi horúce a v zime studené a suché, prežíva vo forme riedkych zvyškových lesov, takzvaných lesostepí. Pestovanie pistácií siaha približne 4000 rokov do minulosti. Zo severnej časti dnešného Iraku sa pod vplyvom Rimanov rozšírilo do všetkých stredomorských oblastí. Tento strom, symbol stredomorskej civilizácie, sa opäť dostáva do centra pozornosti popri mandľovníku, olivovníku a granátovníku. Jeho nízke nároky na vodu, ako aj vysoká pridaná hodnota, priťahujú pozornosť agronómov a poľnohospodárov, ktorí ho vzhľadom na klimatické zmeny vidia ako strom budúcnosti. Pistácia pravá patrí do čeľade Anacardiaceae (obličkovcovité), rovnako ako mangovník a Obličkovec západný - kešu strom.